Pieniny sú najmenším národným parkom na Slovenku. Predstavujú asi 30 kilometrov dlhý horský celok, ktorý už patrí do oblasti Beskýd. Pieniny susedí na juhu so Spišskou Magurou, na východe s Ľubovnianskej vrchovine, pokiaľ ide o významnejšiu horské celky.
Územie sa nachádza v severnej časti Spiša, nazývané tiež Zamagurí. Územie bolo v minulosti osídlené prevažne Poliakmi a Rusínov, ale aj Židov, Nemci a Rómami.
Pieniny tvorí horský masív bradlového pásma. Na slovenskom území sa nachádzajú len nižšie vrcholy, napríklad Holica (828 m). Najdominantnejšia vrcholy sa nachádzajú na poľskej strane: Sokolica (747 m) a Tri korunky (poľsky: Trzy korony, 982 m). Vrchol Troch koruniek sa skladá z piatich častí:
• Okrąglica (982 m)
• Płaska Skala (950 m)
• Nad Ogródki (940 m)
• Panská skála (Bryłowa) (920 m)
• Nižnom Okrąglica (Ganek, Siodło)
Pieniny sa delí na tri časti:
• Spišské Pieniny, medzi dolinou Bielej vody a ohybe Dunajca u Niedzica. Najvyšší vrch je Branisko (poľsky: Żar) – 879 m
• Stredná Pieniny (nazývané len Pieniny), od Niedzica po oblúka Dunajca medzi Sromowce Niżnymi a Szczawnica (Tri korunky, Holica a Sokolica).
• Malé Pieniny, siahajúce do doliny Popradu
Bratislava je hlavné a najväčšie mesto Slovenska (nemecky Pressburg, maďarsky Pozsony, latinsky Posonium, do roku 1919 slovenský Prešporok / Prešporek, do roku 1919 slovensky Prešporku), centrum Bratislavského kraja a historická metropola niekdajších žúp Prešpurské a Bratislavské. Rozkladá sa na oboch brehoch Dunaja, v juhozápadnej časti krajiny, pri hranici s Maďarskom a Rakúskom. Žije tu 455 380 obyvateľov.
Bratislava a jej 5 okresov je súčasťou Bratislavského kraja, ktorý z je z hľadiska rozlohy najmenším zo všetkých krajov Slovenska. Mesto sa delí na 17 mestských častí. Má cca 430 000 obyvateľov a hustotu zaľudnenia 1 156 obyvateľov / km ², o polku menej než Praha. Nadmorská výška v Bratislave dosahuje 126 – 514 m nad morom.
Doprava
Hlavné mesto SR Bratislava je veľmi dobre dostupné všetkými druhmi dopravy. V hlavnom meste sa nachádza najvýznamnejšie letisko na Slovenskom – Medzinárodné letisko MR Štefánika. Mesto disponuje aj prístavom, ktorý sprostredkováva lodné spojenie Bratislavy s Viedňou a Budapešťou. Aj tu je široká ponuka penziónov rôzne úrovne a kvality.
Druhým najväčším pohorím Slovenska a súčasne druhým najobľúbenejším cieľom horských turistov sú Nízke Tatry. Lákajú svojim rozsiahlym, 30 km dlhým komplexom Demänovských jaskýň. Najvyšším bodom Nízkych Tatier je hora Ďumbier (2043 m nm).
Pravú baštou pre lyžiarov je zimné stredisko Jasná pod Chopkom, ktoré sa chváli zjazdovkami o celkovej dĺžke 21 km. Národný park Nízke Tatry je najväčším národným parkom Slovenska.
Územie Slovenského raja o rozlohe 19 763 ha je vyhlásený od roku 1988 za národný park. Toto územie je známe svojimi roklinami a kaňonmi, ktoré sú zabezpečené rebríky, stupačkami a inými pomôckami. Takmer celú oblasť Slovenského raja pokrývajú lesy – zaberajú cca 90% celkovej plochy územia. Centrom tohto regiónu je mesto Spišská Nová Ves a hlavnými turistickými centrami sú na strane severnej Čingov a Podlesok a na strane južnej Dedinky, Mlynky a Dobšinná s Dobšinskú ľadovú jaskýň. Aj tu je široká ponuka penziónov rôzne úrovne a kvality.
Chcete spoznať všetky krásy slovenského prírody? Vydajte sa na Malú Fatru. V lete lákajú predovšetkým náročnejších turistov Jánošíkove Diery, Malý Rozsutec (1343 m nm) a Veľký Rozsutec (1610 m nm) a predovšetkým najvyšší vrchol Malej Fatry, Veľký Fatranský Kriváň (1709 m nm). Vhodným štartom pre túry sú Terchová a Štefanová.
Územie národného parku Malá Fatra je známe svojimi rozmanitými prírodnými úkazmi, ako sú napríklad skalné úbočia, údolia, rokliny, hrebene vrcholov alebo hlboké a tiché doliny.
V zime sa stáva hlavným cieľom turistov lyžiarske stredisko Vrátna dolina.
Malá Fatra Čechy ku slovenskému spája nielen krásnymi horami, ale aj filmom. Na zámku v kúpeľoch Bojnice sa natáčala Šialene smutná princezná, v Zázrivej Trojanov úspešnej Želary av Terchovej žila tunajšia najznámejšia filmová (ale i reálna!) postava – Juraj Jánošík.
Pre Slovensko sú pohoria a vrcholky hôr jedným z jeho najtypickejších znakov. Slovenské hory sú zaraďované do Karpatskej horskej sústavy. Tá sa delí na Východné a Západné Karpaty, z ktorých sa na Slovenskom objavujú oba celky. Západné Karpaty krajinu pokrývajú majoritne a delí sa na Vonkajšie a Vnútorné. Vnútorné Západné Karpaty symbolizujú pohoriami Vysoké a Nízke Tatry, Malá a Veľká Fatra, Slovenské rudohorie a Polana, do Vonkajších Západných Karpát patria Malé Karpaty, Javorníky a Oravské Beskydy.
Vo väčších slovenských mestách sa celoročne usporadúvajú výstavy, expozície, rôzne festivaly, koncerty, slávnosti, divadelné predstavenia, zaujímavé prehliadky, predvádzacie akcie, športové súťaže, operné a baletné vystúpenie. V horských oblastiach tu stojí atraktívne lyžiarske strediská. Na slovenskom území sa rozprestierajú golfové ihrisko, aqvaparky, cyklotrasy, kúpeľné strediská, zoo, kúpalisko, parky, záhrady. Je tu možné zažiť množstvo nezabudnuteľných okamihov a neobyčajných zážitkov.
